John Ajdvide Lindqvist - Nech vojde ten pravý

Názov: Nech vojde ten pravý
Autor: John Ajvide Lindqvist
Rok vydania: SK vydanie - 2010
Počet strán: 464
Dĺžka čítania: týždeň (s prestávkami)

Anotácia:

Brilantný triler, v ktorom sa živí menia na nemŕtvych a sny na nočné mory.
Na panelákovom predmestí Blackeberg nájdu roku 1981 mŕtvolu. V tele mladej obete nezostala ani kvapka krvi. Všetko nasvedčuje, že šlo o rituálnu vraždu. Dvanásťročný osamelý a týraný chlapec Oskar fascinovane sleduje všetky správy o prípade. Kto to mohol spáchať? Prečo sú okná na susednom byte stále zatiahnuté? Oskar sa skamaráti s dievčinou Eli a začína sa strašidelný príbeh o láske, zrade a pomste.

Názov knihy vychádza z povery, že upír smie vojsť iba do domu, kam ho niekto pozve a autor sa preň inšpiroval piesňou Let The Right One Slip In od Morrisseyho.

Po prvé, John Ajvide má brilantný štýl písania a to je presne môj šialok moja šálka kávy. Veci podáva jasne a vecne, nedáva si servítku pred ústa a rozoberá témy, o ktorých by som v tomto upírskom príbehu ani nepomyslel.
Ústrednými postavami sú Oskar a Eli, obaja v tom istom veku (teda, Eli je trošičku staršia) a celkovo sa to v knihe postavami hemží. Nakoniec zistíte, ako sú ich osudy poprepájané a všetko do seba zapadá.

Klasický upírsky príbeh. Upíri v tomto príbehu sú vlastne ľudia postihnutí nákazou, musia sa živiť ľudskou krvou ktorú si získavajú dosť brutálnym spôsobom a trblietajú sa na slnku slnečné svetlo ich mení na prach.

Musím sa priznať, že som sa niekedy v príbehu strácal. Toľko postáv naraz je i na mňa veľa, navyše sa niektoré pasáže pomaly vliekli a niektoré (tie dobré) zbehli väčšinou tak rýchlo, že ste to nestihli ani predýchať. Kniha sa mi páčila, o tom niet pochýb, ale autor sa predsa len mohol viac venovať postavám Oskara a Eli. Ja sám by som sa zaujímal o Elin život, ako sa stala upírkou a podobné veci. Oskar je šiestak, takže nejaké pikantnejšie scény som tu ani očakávať nemohol, hoci dnešné deti toho už vedia oveľa viac o...tom.

Celé sa to odohráva vo Švédsku, v zime. Oskar býva sám s mamou, je zavalitejšej postavy a v škole musí znášať posmech a narážky svojich spolužiakov, ktorí sa vyžívajú v jeho šikanovaní.
Eli je zase mladá upírka, ktorá prespala takmer storočie a spolu so svojich priateľom (nuž, áno, John tu načrtol aj pedofíliu) sa presťahuje do nového bytu v paneláku, v ktorom býva aj Oskar. Jej priateľ Hakan jej totiž pomáha s dodávkou krvi a v knihe sa z neho stáva masový vrah, ktorý je ochotný kvôli Eli vyvraždiť toľko ľudí, koľko bude treba. Svojim obetiam podrezáva hrdlá a navyše ich vždy zavesí hlavou dolu, aby ich zbavil všetkej krvi.
Oskar sa stretne s Eli na ihrisku. Skamarátia sa. Oskar sa do nej zaľúbi. Eli sa zaľúbi doňho. Oskar ju naučí morzeovu abecedu a tak si spoločne vymieňajú odkazy cez stenu.Hakan medzitým skončí v rukách polície a pokúsi sa o samovraždu.

Koniec je možno predvídateľný, ale stojí napokon za to. Každopádne, knihu odporúčam každému.

P.S. Píšem to už po tretíkrát, takže je to naklepané narýchlo. Prvýkrát mi nešiel internet a recenzia sa mi neuložila. Druhýkrát sa mi vypol notebook. Mám to ja ale šťastie!
P.P.S Viem, že niektorí hviezdičkujete, ale mne sa nechce babrať v nejakom Photoshope či Skicári. Preto to napíšem tak, ako pri minulej recenzii.

Moje hodnotenie

8,5/10